Ako sa to hovorí?
Je streda, blog napísať treba?
Či?
…
#5
1.) Začnem presne pred týždňom. V stredu. Bol to taký hektickejší deň, rôzne papierovačky a iné vybavovačky. Denná časť dňa mi ušla rýchlejšie ako Mig-Mig pred Kojotom. A tak prišiel večer. Bandy (spomínaný už vo viacerých blogoch: tu a aj tu) ma zavolal, či by som mu neskočil pomôcť s jedným natáčaním. Bol to koncert Adama Ďuricu a to som predsa nemohol odmietnuť. Teda pravda je taká, že Andreja Ďuricu veľmi nepoznám. Iba z rádia a aj to len dve pesničky, z toho druhú viac menej len ako cover verziu od jednej mladej dievčiny z Anglicka. Ako sa tak ale deň postupne odhektickovával, povedal som si, že prečo neísť. Na koncerte ma prekvapili dve veci. Prvou bol vekový priemer. Teda vekový priemer bol asi okolo 30tky, ale to len vďaka tomu, že okrem detí tam boli aj ich rodičia. Len jednu vec som si nie istý. Či rodičia prišli s deťmi ako doprovod alebo ich tam rodičia zobrali so sebou. Každopádne a očividne sa všetci dobre bavili. Ako druhé ma prekvapil jeden SBS-kár. Po príhode z minulého blogu to bolo pre mňa o to prekvapivejšie (ak Vás zaujíma čo sa mi minule prihodilo, tak kliknite sem ). Kedže som len prišiel na rýchlo pomôcť s točením dostal som len obyčajnú pásku na ruku, pričom Bandy mal originál VIP visačku, s ktorou mohol ísť kamkoľvek. Ako si tak natáčam z okraja davu príde za mnou spomínaný SBS-kár, že nech idem na pódium. Išiel som. Ďakujem.
2.) V sobotu sme išli naspäť do Talianska. Pôvodne sme mali ísť až v nedeľu a ešte pôvodnejšie už v stredu, ale kvôli niektorým okolnostiam, ktoré som spomínal myslím v 2. vydaní tohto blogu sme museli improvizovať. Do Talianska išla v sobotu aj ďalšia slovenská posádka. Približne o 4 hodiny skôr, teda o štvrtej hodine rannej vyrazili z Bratislavy môj kamarát z detstva A.K.A. Miro spolu s jeho priateľkou A.K.A. Zuzkou. Vyrazili skôr aby využili naplno deň a stihli toho viac pozrieť. Dobre urobili, lebo ako prišli do domu, kde sme boli ubytovaní začalo pršať. My sme prišli o 15 minút skôr. Ubytovanie sme si zajednávali opäť cez AirBnb a splnilo naše očakávania. Nadmieru. Bol to taký menší dom, ktorý bol ale súčasťou komplexu troch domov, v ktorých bývali majitelia. Nachádzal sa, teda stále sa nachádza, priamo v srdci pohoria Colli Euganei, obkolesený olivovými sadmi a vinicami. Čarovné miesto. A bol tam aj bazén s výhľadom na Pádsku nížinu. Ten sme ale nevyužili, kedže nebolo času a počasia.
3.) Na nedeľu sme si naplánovali výlet do Benátok. Konečne. Sme. Sa. Tam. Dostali. Neviem, či môžem povedať, že Lucka bola voči Benátkam pôvodne skeptická, uvidíme, či to tu zostane aj po revízii, ale zapáčili sa jej, tak tam hádam ešte pôjdeme. Okrem obyčajného turistického chodenia hore dole po mostoch sme si s Mirom a Zuzkou naplánovali aj rande fotenie. Benátky sú neskutočne fotogenické, kam sa obzriete tam sa dá niečo odfotiť, a keď k tomu pridáte takýto veselý a spolupracujúci pár, tak nie je o čom. Okrem fotenia portrétov som si fotil aj len tak pre radosť a instagramové srdiečka samotné uličky, resp. kanály a rôzne iné detaily mesta. Neraz sa stalo, že sa mi moja skupinka vzdialila na približne päťdesiattri až päťdesiaťšesť metrov a keď som ich mojím svižným krokom dobehol, tak sa situácia zopakovala.
4.) Táto obloha. Nemám viac slov.
5.) V pondelok sme sa rozlúčili s výletníkmi a pobrali sme sa do Padovy. Ubytovať sme sa ubytovali už o deň skôr. Opäť cez AirBnb. Tentokrát sme si vybrali ubytovanie bližšie do mesta. Teda rovno v meste. S výhodami a aj nevýhodami s tým spätými. Teda za výhodu rátam pešiu dostupnosť do mesta (cca 15 minút našej sviežej chôdze, čo je približne 45 minút bežného šmochtlania, ale nie, ozaj 15 minút). Nevýhody sú dve. Hluk a parkovanie. Hluk sme zatiaľ nevyriešili, sme oknami do štvorprúdovej hlavnej cesty a hneď pri nás je nemocnica, čiže sanitky chodia v skoro pravidelných intervaloch, ale parkovanie sa zdá, že máme snáď vyriešené. Parkujeme oproti cez cestu pri nejakej opustenej budove. Tak snáď zostane opustená aj najbližšie týždne. Čo sa týka ubytovania, tak je také menšie, ale nové. Neurazí. FunFact: Skoro zo všetkého vybavenia tu pripravili pre hostí dva kusy. Dva hlboké taniere, dva plytké, ale menšie, dve vidličky, dve malé lyžičky, dve šálky, dva poháre na víno, dva hrnce, z toho jeden skutočný hrniec a druhá len panvica. Hlavne tie hrnce nedomysleli, a tak hneď pri prvom varení sme narazili na problém, že keď niečo varíte v jednom hrnci a chcete tam doliať vriacu vodu, pričom nedisponujete rýchlovarnou konvicou a neuvarili ste si vodu vopred v prvom a poslednom ozajstnom hrnci a nepreliali ju kvôli potrebnému množstvu do oboch šálok, tak nakoniec ju musíte zovrieť v panvici, čo nie je dvakrát tiež šikovné riešenie. Riešenie? Boli sme v IKEA-i a teraz už máme 6 hrncov, z toho 2 panvice.
Na dnes bez bonusov. 😦
Zas raz som sa veľa rozpísal a každopádne len jednu vec som plánoval dať ešte navyše, tak Vám to snáď neuškodí.
Ak ste ešte nečítali predchádzajúce diely tohto špeciálneho stredajšieho blogu, tak klikajte sem: https://kudivani.wordpress.com/category/5things/
Ak chcete vidieť viac fotiek z Benátok, tak sledujte môj instagram: https://www.instagram.com/kudivaniphotography/
Sledujte ma na instagrame aj z ďalších dvoch dôvodov. Po prvé, už dnes tam pridám aj jednu fotku zo spomínaného portrétneho fotenia z Benátok a po druhé sa dozviete už čoskoro, tu na blogu. Ak Vás zaujíma čo to je a nechcete o to prísť, dajte si na môj blog emailový odber. Keď bude vonku nový blog, dostanete email. Kolónku na mail nájdete dole, keď sa prekrútite pod blog. 😉
Kudivani blog 