Mesiac ubehol odkedy som sa pustil do tohto mikroprojektu týždenných sumarizačných blogov. Ak ste sa nedostali k predchádzajúcim epizódam, môžte tak urobiť po kliknutí sem.
Minulý týždeň (v blogu s poradovým hashtagom #3) som ukryl chybu v číslovaní. Všimli si ju iba naozaj pozorní čitatelia. Konkrétne nikto. To síce môže o niečom svedčiť, ale odpúšťam Vám. Pravdupovediac urobil som ju bez vyhliadky na odozvu a viac menej len pre moje osobné potešenie. No až dnes, keď som sa zamýšľal nad uplynulým týždňom spomenul som si, že som zabudol na jeden bod, ktorý som v časovom strese pri písaní vynechal, a tak ho môžem bez zbytočných byrokratických papierovačiek doplniť. Ak Vás zaujíma o čo išlo, tak nižšie uvádzam citáciu z predchádzajúceho blogu, aby ste to nemuseli hľadať:
“3.) V piatok som absolvoval, resp. viedol môj prvý fotografický workshop. Aj keď to je silné pomenovanie. Skôr to bola taká konverzácia a fotení, foťákoch a úprave fotografií, kde som mohol povedať a ukázať pár postrehov ako to robím ja. Jednalo sa konkrétne o to ako fotím reality. Aj keď mám pocit, že som stále len na začiatku a stále sa mám čo učiť, tak verím, že to účastníkom dalo aspoň niečo málo.”
– citácia z blogu 5 things!?♥ #3
Tak a ideme k aktuálnejším udalostiam.
#4
1.) Streda. Bola. Rušná. Najprv sme sme sa ocitli v kaviarni Synagóga v Trnave. Nikdy predtým sme tam neboli, ani sme nemali v pláne tam ísť, ale len tak náhodou sme zle odbočili (pravda je taká, že Lucka si na nejakej budove v diaľke všimla hebrejské písmená, síce to bolo na inej budove, ale smer bol dobrý) a našli sme ju. Dávame palec hore.
2.) Poobede som sa stretol s fotografkou Kristiánou Vavrekovou, ktorá išla fotiť pár záberov pre Koláčovú spolu s rodinkou jedného moderátora Europy 2. Stretnúť sme sa mali pri budove Slovenského rozhlasu. Bolo tam ale neobvykle rušno. Okolo samé dodávky a množstvo ľudí. Tak trochu som vytušil, že sa tam zrejme natáča nejaký film alebo seriál Kriminálka Staré mesto. Prešiel som pomaly okolo a zastal v blízkosti hlavného vchodu. Už počas môjho pohybu vpred som zacítil na mojom zadku skoro až röntgenový pohľad jedného z mnohých esbéeskárov vyskytujúcich sa v okolí obrátenej pyramídy. Na zadok sa mi pozeral (zrejme) kvôli tomu, že sa mi tam hompáľali dve veľké čierne zrkadlovky. Čakal som a ako to pri čakaní býva chodil som dva metre dopredu a dva späť, občas zmenil choreografiu, prípadne rozviazal a znova zaviazal šnúrky na topánkach. Prešlo pár minút a pána esbéeskára moje značne podozrivé čakanie prestalo baviť a odvrátil so mňa zrak. Konečne som sa nemusel tváriť, že nemám nič za lubom. Prišla Kristiána s tretím veľkým čiernym foťákom na krku. Zvítali sme sa a vyšli sme po schodoch vedúcich na terasu pod pyramídou obzrieť, či by to nebolo dobré miesto na nadchádzajúce fotenie. Bránička k polmetrovému plotu bola nepreniknuteľne zamknutá, a tak sme sa otočili a rozhodli sa odísť. Ako tak dramaticky kráčame dolu schodmi spoza múra vykuknú dve hlavy a za nimi aj telá esbéeskárov. Približovali sa pomaly k nám a my rovnako ak nie rýchlejšie k nim. Nič nehovorili. Z počiatku ani my. No v ich očiach som videl, že sa chcú porozprávať. Akoby na ich zreničkách bola napísaná otázka: “Môžeme Vám nejako pomôcť?” Tak som odpovedal na túto imaginárnu otázku. “Len sme hľadali zaujímavé miesto na fotenie.” Odpovedali. Teda jeden z nich. Ten pohotovejší. Ale radšej mohol mlčať. “No vo Vysokých Tatrách je čo fotiť.” povedal s jemným úškrnom v pravom kútiku úst. Prosím? To nemá v sebe ani štipku vtipu, logiky a žiaľ ani arogancie. To som si povedal v duchu, ale nahlas som povedal: “Hľadáme skôr niečo mestské, nie zrovna prírodu.” Vyjadril sa žiaľ aj druhý krát: “No môžte ísť z hradu fotiť.” Znova som sa nestíhal čudovať kam je až ochotný túto debatu posunúť, a tak som to skúsil po tretí krát: “Viac by sa nám hodilo niečo v industriálnom štýle ako je budova rozhlasu…” Zaklincoval to skutočne originálnou vetou, ktorú už dávno nepoužil: “No môžte ísť z hradu fotiť.” Kedže sme si s týmto pánom konverzačne a ideologicky nesadli rozhodli sme sa, že ďalej nebudeme pokračovať v rozhovore, slušne sme sa rozlúčili a pobrali sme sa preč. Čo z toho vyplýva? Fotiť treba zásadne na hrade a ak je tam plno ešte pripadajú k úvahe Vysoké Tatry. (odporúča 11 z 10 esbéeskárov) A stačilo, keby nás poprosili, aby sme sa opustili priestory okolo budovy Slovenského rozhlasu, kedže tam prebieha natáčanie hollywoodskeho trháku v hlavnej úlohe s Jennifer Lawrence. Túto skutočnosť mi oznámila až Lucka, keď som sa vrátil domov. Som sa mohol aspoň pokúsiť odfotiť ju, keby som čítal topky.
Uf, som sa rozpísal. Zas.
3.) Išli sme teda na Gotko AKA Námestie Slobody, kde sme sa stretli s rodinou Krnčokovou. Ako som spomínal Kristiána išla nafotiť pár fotiek novej kolekcie vtipných tričiek pre Koláčovú AKA značku Kristíny Farkašovej (ak nepoznáte kliknite sem). Ja som pomedzi to spravil pár backstage fotiek a pre Matúša AKA moderátora rannej show ZOO na Europe 2 natočil pár záberov do jeho vlogu. (ak nepoznáte to rádio, tak kliknite sem a ak nepoznáte toho moderátora kliknite sem) Milá rodinka. A dokonca sme sa s Kikou objavili aj vo vlogu!
A ešte Matúšov vlog:
4.) Stále bola ešte streda. Začal som písať minulý blog, ale kedže som sa neovládol a rozpísal som sa, tak som ho ani nestihol dopísať a už som utekal na ďalšiu akciu. V Satori Stage prebiehal posledný večer udalosti Fashion Revolution 2017. Na Slovensku sa o organizáciu stará moja kamarátka Sisa za čo ju obdivujem a dávam palec hore. Viac o tejto akcii si môžte prečítať tu. Minulý rok som s Luckou túto akciu fotil a točil (výsledok na blogu). Tento rok prebral video-štafetu Bandy a ja som ich skočil pozrieť a trochu pomôcť točiť a fotiť. Keď som sa vrátil, ešte som do polnoci musel stihnúť dopísať blog, čo sa mi aj o 23:52 podarilo.
5.) V sobotu som bol fotiť svadbu. Prvú v túto sezónu a po dlhom čase sám, kedže Lucka išla s rodinou na inú svadbu ako hosť. Myslím, si že svadba sa vydarila parádne. Zábava gradovala a parket sa zodral viac ako po iné svadby. Darmo, bolo tam cítiť krupinskú úderku. Ja osobne som sa asi najviac vytešil zo svetielok, ktorých bolo v sále neúrekom. A z Banskej Štiavnice kde sme boli fotiť portréty. Ale aj celá svadba bola super. Judit a Ivo gratulujem Vám ešte raz.
6.) Bonus č.1. Aby toho ešte nebolo na sobotu málo, tak hneď zo spomínanej svadby som išiel aspoň na chvíľu pozrieť na svadbu, kde bola Lucka s rodinou. Zatancovali sme si a kým sa ešte prejavila únava z predchádzajúceho celodenného fotenia som ich odviezol domov. A Lucia a Ivo, Vám tiež gratulujem k svadbe.
7.) Bonus č.2. A pýtate sa, čo som robil ďalšie dni? Spal som.
Fin.
Kudivani blog 
Pingback: 5things!?♥ #5 | Kudivani blog